V tomto článku voľne zhrniem prednášku, ktorú som prezentovala koncom júna 2022 v Bratislave na XV. Slovenskom psychiatrickom zjazde. Priviedli ma k nej úvahy, či sa o humanizácii psychiatrickej starostlivosti hovorí v súčasnosti viac len preto, že Plán obnovy a odolnosti vyhradil konkrétnu sumu na „humanizáciu ústavnej psychiatrickej starostlivosti“.
WHO QualityRights Initiative
V prvej časti prednášky som sa venovala iniciatíve Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá vznikla na podporu transformácie systémov starostlivosti o duševné zdravie vo svete. Upozornila ma na ňu kolegyňa z Terstu v priebehu organizácie stáže v Terste na jar 2022. Neskôr som zistila, že podľa uvedenej iniciatívy pracujú už viac rokov na Ministerstve sociálnych vecí na projekte deinštitucionalizácie. Na škodu veci bez dostatočne širokej diskusie a spolupráce so zdravotníkmi.
Nemala som čas preštudovať všetky dokumenty ohľadom spomínanej iniciatívy. Zapojila som sa do e – trainingovej platformy, ktorá je voľne prístupná pre verejnosť. Pozitívne hodnotím hlavne moduly 4-6, ktoré sú prakticky zamerané a dajú sa využiť pri humanizácii fungovania psychiatrických zariadení. Moduly 1-3 sú z môjho pohľadu odtrhnuté od reality. Mala som pocit, akoby ich písali úplne iní ľudia ako moduly 4-6. Môj dojem je taký, že boli pôvodne vypracované s ohľadom na práva telesne postihnutých ľudí a neskôr sa koncept umelo rozšíril na celé spektrum ľudí s akýmkoľvek postihnutím. Pritom skupina ľudí s psychickými a kognitívnymi problémami je veľmi rozmanitá. Nazdávam sa, že snaha uplatňovať na všetkých „rovnaký meter“ je odrazom nedostatku vedomostí a praktických skúseností.
Lieky liečia
Nepáčili sa mi predovšetkým otázky, v ktorých boli lieky označované ako príčina sociálneho zlyhávania pacientov. Je to nebezpečné hlavne v súvislosti s ochoreniami typu schizofrénie, pri ktorých mnohí pacienti nemajú pocit choroby a je veľmi náročné ich presvedčiť, aby pri liečbe spolupracovali. Zo svojich dlhoročných skúseností samozrejme viem, že psychiatrické lieky majú (tak ako všetky lieky) aj nežiadúce účinky. Prevažujú ale účinky žiadúce. A sú to práve lieky, ktorým väčšina ľudí s ochoreniami typu schizofrénie vďačí za zlepšenie stavu. Mnohí moji pacienti s touto diagnózou užívajú psychofarmaká a popritom pracujú a vedú spokojný život.
Falošné rozpory
Pritom nie je dôvod, prečo stavať lieky do opozície voči ostatným liečivým faktorom – psychoterapii, sociálnej podpore. Veď sa vôbec nevylučujú, práve naopak.
Humanizácia vzťahov na psychiatrických oddeleniach
V druhej časti prednášky som sa venovala zamysleniu, čo potrebujeme zmeniť, aby pobyt na psychiatrickom oddelení bol menším strašiakom. Bohužiaľ, nedostatok financií pre psychiatriu je faktom. A je celkom zrozumiteľné, že aj malé navýšenie peňažných zdrojov oživuje nádej na zmenu. Dôležité bude, či sa materiálne zmeny budú diať súčasne so zlepšovaním vzťahov.
Vzťahy k pacientom, k zamestnancom, k iným pracoviskám
Pre zlepšenie vzťahov k pacientom je možné využiť mnoho inšpirácií – či už zo spomínanej WHO Quality Rights iniciatívy, Safewards modelu, terstského modelu alebo vlastných nápadov z našich pracovísk.
Netreba však zabúdať ani na zamestnancov. Nepovažujem za reálne očakávať, že ak zamestnanci pracujú v dlhodobo zlých podmienkach a vzťahoch, budú vedieť a vládať pristupovať k pacientom láskavo a trpezlivo.
Dôležité je tiež nepodľahnúť dojmu, že „na našom pracovisku to vieme a robíme lepšie ako inde“. Práve prepojenosť a dobrá spolupráca rôznych zariadení ústavnej, ambulantnej a dúfajme, že čoskoro aj komunitnej psychiatrickej starostlivosti, je kľúčová.
Rivalita s mierou
Medzi zdravotníkmi, seba nevynímajúc, zažívam často rivalitné postoje. Okrem negatív môžu mať samozrejme aj pozitíva. To vtedy, ak vedú k snahám o zlepšovanie sa. Dôležité je ustrážiť mieru rivality. Sama sa vedome rozhodujem uprednostňovať spoluprácu.
Spolupráca – „staronový trend“
Pre mňa osobne je veľmi upokojujúce, že v súčasnosti sa stačí prejsť po kníhkupectve a narazíte na množstvo kníh o tom, ako úžasne spolupracujú stromy či zvieratá.
Veľmi zaujímavá bola pre mňa aj kniha o spolupráci a spolupatričnosti medzi ľuďmi. Ide o knihu holandského historika Rutgera Bregmana Ľudskosť, optimistická história človeka (vydavateľstvo Denníka N, 2020). Hľadá v nej odpovede na otázku, aká je „ľudská prirodzenosť“. Patrí k tým, ktorých nepresvedčili teórie „sebeckého génu“ , snaží sa hľadať a nachádza aj vedecké dôkazy tézy, že spolupracovať je ľuďom vrodené a že je to pre nich evolučne výhodné.
Pygmalionov efekt
Pre potreby prednášky a článku z tejto knihy vyberám upozornenie na existenciu sebanapĺňajúcich sa „proroctiev“, konkrétne na dlho známy „Pygmalionov efekt“ (horeuvedená kniha, str. 273). Hovorí nám o tom, že ak máme od ľudí pozitívne očakávania, tieto majú tendenciu sa naplniť. Myslím, že tieto poznatky sú už dosť rozšírené medzi odborníkmi z oblasti školstva. Bolo by dobré rozšíriť ich aj na fungovanie mnohých byrokratických inštitúcií. Pre naše potreby zatiaľ aspoň na tento efekt myslieť pri zakladaní nových komunitných zariadení psychiatrickej starostlivosti a humanizácii tých existujúcich.
Humanizácia – spolupráca a dôvera
Slovo humanizácia mi občas pripadá príliš všeobecné a neosobné. Môžeme mu dať rôzne významy. Význam, ktorý sa mi javí ako dôležitý a praktický vyjadrujú slová spolupráca a dôvera. Spolupráca a dôvera každý deň v našej práci.
Na záver pripájam spomínanú prezentáciu z psychiatrického zjazdu: